Začiatok školského roka

S bábätkom sa noci niekedy zdajú dlhé, no zrazu sa zobudíme s pocitom, že prvé tri roky ubehli v skutočnosti za okamih a prišiel čas na škôlku. Povieme vám, čo sa nám osvedčilo v prvých dňoch, pri adaptácii, ako sme si uľahčili život našim deťom aj sebe pomocou pár maličkostí.

Hovorí sa, že kedysi bolo všetko jednoduchšie. Nebolo pochýb o tom, do ktorej škôlky majú deti chodiť, väčšina z nich chodila do tej, ktorá bola najbližšie k ich domovu alebo k pracovisku rodičov. Adaptácia nebola veľký problém, bolo treba ísť, zostať a hotovo, deti to vedeli, cítili, že sa dá namietať, len načo.

Samozrejme, toto je značne prehnaný obraz, ktorý spomienky starších generácií už poriadne prikrášlili, lebo kedysi boli aj deti, ktoré tam zostali plačúc a mamičky, ktoré sa ponáhľali preč plačúc, a kedysi boli aj takí rodičia a učiteľky, ktoré dbali na aktuálny duševný stav detí.

Dnes je to, samozrejme, u mnohých úplne inak. Sú takí, ktorí trávia mesiace hľadaním najvhodnejšieho miesta, nech je kdekoľvek. A robia dobre, pretože tí, ktorí môžu, by mali poriadne preveriť, s kým a ako budú ich deti tráviť dni. Vôbec nie je jedno, aké podnety na ne pôsobia, najmä ak tam trávia aj časť popoludnia, lebo ak sú obklopení ľuďmi, ktorí na ne pôsobia akýmkoľvek zlým spôsobom, môže to mať z dlhodobého hľadiska veľmi škodlivé následky.

Nedá sa držať maličkých v úplnej bubline, ani to nechceme povedať, vždy budú existovať deti, rodičia, s ktorými sa nebudeme vo väčšine vecí zhodovať, ale ak sú hodnoty učiteliek a väčšiny rodín, ktoré tam chodia, podobné našim, tak už nemôže byť veľký problém.

Do teraz si už pravdepodobne každý vybral pre nich najvhodnejšiu škôlku a najvhodnejšiu učiteľku (čo je jedna z najdôležitejších, ak nie tá najdôležitejšia!), kde sa v priebehu niekoľkých dní môže začať nová kapitola života tých najmenších. Niektorí sú nadšení, niektorí trochu ustarostení, no väčšina sa už nevie dočkať prvého dňa, rodičia aj deti.

Avšak aj tí najodvážnejší niekedy zaváhajú. Myslím, že rodičia. Lebo akokoľvek lákavý je po 3 rokoch strávených doma trocha času osamote, zrazu vidia svoje dieťa veľmi malé, ktoré by mali nechať na mieste, kde nevidia, čo robí, nestarajú sa oň oni, ale niekto iný. Je to úplne prirodzený pocit a prejde si ním takmer každý, no rýchlo sa ukáže, že sa netreba obávať, všetko bude v najlepšom poriadku.

V prvých dňoch väčšinou zostávajú deti spolu s jedným z rodičov. To je dobré na to, aby začalo samé objavovať nové miesto, ale s istotou, že tam je jeho mama/otec.

Keď sa veľmi ponorí do hry, poďme na pár minút von. Na záchod, zavolať si, kamkoľvek, aby sme videli, či si to vôbec všimne, a ak áno, ako zareaguje. Ak sa s tým ani nezaoberá, na druhý deň tam už môže zostať dlhšie, na tretí deň tam dokonca môže aj obedovať.

Ako pri mnohých iných veciach, aj tu je kľúčom postupnosť a pozornosť. Ak máme pocit, že sa mu darí výborne, len nám je ťažké ho tam nechať, tak sa zhlboka nadýchnime a s úsmevom sa rozlúčime, nech vidí, že mu dôverujeme, vieme, že je schopný tam zostať. Oplatí sa tiež, ak máte možnosť, ísť sa pred začiatkom pozrieť na škôlku, nezaškodí, ak sa na celé miesto bude pozerať ako na známe, ešte predtým, ako tam skutočne začne chodiť.

Ak vidíme, že sa ťažko púšťa, netlačme na to, dajme mu čas. Sadnime si s ním a porozprávajme sa o tom, aké super veci môže robiť, kým poňho neprídeme – čo príde veľmi skoro, nemusí sa báť. Prejdime s ním deň, aj s pomocou pani učiteliek, čo kedy budú robiť. Mnoho malých sa bojí len dovtedy, čo s ním bude „samým“, kým je tam s ním jeden z rodičov, bojí sa neznámeho, preto sa nechce pustiť.

Mnohí používajú aj „prekvapivý“ trik, že mama/otec ide teraz do práce, ale keď poňho príde, bude mať so sebou nejakú maličkosť, z ktorej sa veľmi poteší. Môže to byť čokoľvek, na čo sa v tých pár hodinách skutočne môže tešiť. Samozrejme, dá sa spadnúť do chyby, že sa z toho stane systém, ale s trochou pozornosti sa tomu dá vyhnúť. (Alebo nie. Niekto hovorí, že radšej nosí každý deň niečo malé celé mesiace, ak za to nemusí ani raz nechať svoje dieťa v škôlke plakať. To samozrejme neprizná každý, ale komu čo funguje.)

Keď po dňoch stále nepustí prítomného rodiča, skúsme sa vymeniť, a ak bola doteraz s ním mama, nech je teraz otec. Ak tam nie je s tým, s kým bol predtým doma, možno to bude ľahšie, lebo u neho si už zvykol, že odíde a potom sa vráti. Toto nie je všade jednoduché, najmä kvôli pracovným miestam, ale možno už väčšina zamestnávateľov má dostatok flexibility, aby v týchto dňoch a situáciách podporila rodiča, ktorý u nich pracuje.

Začiatok škôlky nie je vždy jednoduchá vec. Sú tí šťastlivci, kde deti len vbehnú a bez problémov tam zostanú, ale mnohí tam nechávajú svoje deti plakať, akokoľvek nechcú. Ak sme týmito pár nápadmi a tipmi pomohli čo i len jednej či dvom rodinám, veľmi sa tešíme – a ostatným držíme palce, roky v škôlke sú tie najlepšie, dúfame, že sa o tom čoskoro presvedčíte aj vy!