Ku Dňu starších ľudí

Pre mnohých jeseň, chladnejšie počasie a skoršie stmievanie znamenajú koniec. K tomuto pocitu, samozrejme, prispieva veľa vecí – opadáva lístie, prichádza (našťastie len pomaly) Deň všetkých svätých, aby sme nešli ďaleko. Svet si od roku 1991 pripomína 1. október ako Medzinárodný deň seniorov – aspoň tí, ktorí o ňom vedia.

Vyššie uvedené, jeseň a starnutie, však nemusia znamenať len toto. Oveľa skôr je to obdobie pokoja a spomalenia, keď je svet ešte stále krásne farebný, rovnako ako v lete, len svetlá už neoslňujú, ale upokojujú. Letný zhon je preč, ale možno to nie je ani tak zlé, môže prísť pokojné obdobie. Tak je to aj so životom.

Keď OSN vyhlásila 1. október za Medzinárodný deň seniorov, jedným z cieľov bolo upozorniť na dôstojné starnutie. Čo – priznajme si – by malo byť základným právom každého. Je však zaujímavé, že pred Dňom matiek, Dňom detí, Valentínom sa celý svet ozýva tým, čo im kúpiť, kam ich vziať. Kvetinárstva sa prehýbajú pod ružovými kyticami, srdiečkami, pohľadnicami „len pre teba“. Nevieme, ako to majú ostatní, ale my sme nevideli veľa nápisov, ktoré by hovorili, že sa blíži 1. október, prekvapte svojho milého staršieho príbuzného, známeho. V skutočnosti ani jeden.

A pritom by mal každý aspoň toľko dôvodov oslavovať ich ako milencov. Pretože máme veľké šťastie, že môžu byť súčasťou nášho života, aj keď len na kratší čas. Existujú výnimky, ako vo všetkom na svete, nie každý starý človek je super milý, rozprávač, ale s tými, ktorí sú, je tak dobre byť čo najviac spolu. Nielen pre nich, ale aj pre nás. Len často robíme chybu, že im „zavoláme zajtra“, „prídeme na budúci týždeň“, pretože my sme zaneprázdnení, oni majú aj tak čas, bude im to dobré aj tak.

Oveľa viac by mali malé deti tráviť čas s prastarými rodičmi, staršími príbuznými, staršími priateľmi. Mnoho malých detí sa ich najprv trochu bojí, čo je pochopiteľné, ale keď raz nájdu spoločnú reč, nikdy na to nezabudnú. Možno budú mať len pár spoločných rokov, možno keď prastarý rodič alebo starý rodič odíde, nezanechá konkrétne spomienky, len pocity, dojmy v dieťati, ale tie s ním zostanú navždy. Vôňa starých hračiek, s ktorými sa dalo hrať len u neho. Vzor na čokoládovej skrini, pred ktorou si toľko sedel a čakal, kým sa otvorí. Kľúč od čokoládovej skrine, ktorý si sa celkom rýchlo naučil používať a ktorý tam pred tebou nikdy neskryli. Dotyk čiernobielych fotografií, na ktorých si neveril, že človek sediaci oproti tebe, s šedými vlasmi, trochu zhrbený starý človek, je len v krátkych nohaviciach so svojou mamou.

Našťastie sa v dnešnej dobe stretávame s čoraz viac aktívnymi seniormi, nie každý sedí doma sám. Mnoho babičiek a dedkov cestuje, chodí do jaslí, škôlok, škôl pre deti, mnohí sa intenzívne podieľajú na každodennom živote svojich rodín a priateľov. Kto by nemal aspoň jednu spomienku na to, keď ho mama vyzdvihla zo škôlky a doma ho čakali lepšie a lepšie domáce koláče, ktoré mali takú maminkovskú chuť, akú človek odvtedy hľadá.

Ak prijmete radu, nečakajte s telefonátmi a návštevami „do budúceho týždňa“, najmä ak ten, za kým idete, je sám. Nemusíte neskôr ľutovať, že ste tam neboli dosť, nepočúvali dosť, nerozprávali dosť. Nie je ťažké pomôcť svetu, aby ľudia mali dôstojné starnutie, stačí byť tam a venovať pozornosť. Nie preto, že by ste mali rešpektovať niekoho, kto je starý, nemyslíme si, že vek sám osebe si zaslúži úctu. Ale áno, ak sa o vás niekto staral, keď ste boli mladší, učil vás a veľmi, veľmi vás miloval. Nerobil to preto, aby ste ho navštevovali denne, keď zostarne, ale preto, že chcel byť s vami. Potrebovali ste aj jeho trpezlivosť, keď štyridsiatykrát vysvetlil odpovede na vaše otázky, majte aj vy trpezlivosť vysvetliť to, čo už ťažšie chápe. A teraz ste ešte včas, máte skoro mesiac na prípravu na tento deň, oplatí sa sledovať, čomu by sa potešil, čím ho môžete prekvapiť. Oplatí sa to.