Vianočné zamyslenie

Z mnohých strán počúvame, že je to tých pár týždňov v roku, keď sa všetko a všetci spomalia, obrátia sa dovnútra, venujú sa jeden druhému… No nie každému sa to podarí ľahko, len pár dní pred Vianocami.

Medzi termínmi, detskými programami a domácimi povinnosťami ľahko zabudneme, prečo je toto najkrajšie obdobie roka. Ľahko môžeme skĺznuť do chyby, keď detské vianočné vystúpenia prežívame ako záťaž, lebo síce tam ideme, pozrieme si to, ale medzitým nám v hlave vŕta, čo ešte chýba do Štedrého večera, kto ešte nemá darček, koľko práce treba dokončiť za tých pár zvyšných dní, kto uvarí rybaciu polievku. Vzdycháme pri pohľade na ďalšie pozvánky, prečo musíme znova ísť do škôlky, školy, prečo nás znova pozývajú na spoločné pečenie, spievanie, máme toľko práce, ako sa to všetko zmestí?

Nemalo by to tak byť.

Vianočné programy tu nie sú na to, aby nás trápili. Nepozývajú nás, lebo nemajú nič lepšie na práci, a nepripravujú sa týždne, lebo majú toľko času.

Robia to preto, lebo chcú pomôcť aj tebe, aj nám, ba dokonca aj sebe, aby sme sa cítili bližšie k sviatkom, k pravým, s veľkým začiatočným písmenom Sviatkom.

V tom spočíva skutočná krása Vianoc. Keď dokážeme vidieť zázrak a krásu vo všetkom, presne ako deti. Ak im povieš, aby hľadali anjelské znamenia v záhrade, v dome, môžeš si byť istý, že ich aj nájdu. (Aj keď tam nič nepripravíš.)

Keď sa skutočne sústredíme, uvidíme to očakávanie a radosť na tvárach našich detí, ktorá tam kedysi bola aj na našich, ale niekde na prahu dospelosti sa stratila a len veľmi zriedka sa vracia.

Niekedy sa však vráti…

Vráti sa, keď pozeráš baletné predstavenie svojej dcérky.

Vráti sa, keď v škôlkarskej pastierskej hre vystúpi mnoho malých anjelov, pastierov, postavia sa a spievajú, lebo chcú urobiť radosť svojim rodičom.

Vráti sa, keď vzrušene zapaľujú štvrtú sviečku na venci, ktorý sami vyrobili.

Vráti sa, keď sa cestou domov s úžasom pozerajú na množstvo osvetlených domov, kde „už určite bol Ježiško.“

Vráti sa, keď spievaš spolu s ostatnými rodičmi v posledný deň pred prázdninami, a keď sa pozrieš na tváre detí, sotva dokážeš dospievať Anjela z neba bez plaču.

Vráti sa, keď si dokončil svoju prácu a vieš, že teraz pár dní sa naozaj nemusíš zaoberať ničím iným okrem svojej rodiny.

Vráti sa, keď si oživíš staré rodinné tradície.

Vráti sa, keď dostaneš nečakané milé správy od ľudí, o ktorých vieš, že ti naozaj úprimne prajú veselé Vianoce.

Vráti sa, keď deň pred Vianocami spolu pečiete tie dobroty, ktoré si kedysi ty pripravoval so svojimi rodičmi, hrajú vaše obľúbené piesne a cítiš, že všetko je v poriadku, aj keď nemáš poňatia, ako tajne ozdobíš stromček, a nie všetky darčeky sú zabalené.

Vráti sa, keď si stýkrát pozrieš tú istú rozprávku, film, ktorý si zvyčajne pozeráš v tomto čase.

Svet sa neskončí, ak darček pre švagra príde o pár dní neskôr, ako by mal. Ani vtedy, ak namiesto obvyklých štyroch koláčov tento rok upečieš len dva, ba dokonca ani vtedy, ak sa ti v posledných dňoch nepodarilo vystaviť všetky ozdoby, ktoré si chcel.

Ak to všetko pustíš a len pokrčíš plecami, zrazu si všimneš, že sa všetko okolo teba naozaj upokojilo, a s tým aj ty…